Zhodnotenie inkorporácie inštitútu dobrovoľných dražieb do Slovenského právneho poriadku

26.02.2014
|
Komentáre vypnuté
|

Dobrovoľná dražba, ako jeden z legitímnych spôsobov uspokojovania pohľadávok oprávneného subjektu je v posledných rokoch pomerne rýchlo sa rozvíjajúci právny inštitút, ktorý sa udomácňuje taktiež v povedomí laickej verejnosti a ktorého možnosti využitia majú pre záložných veriteľov veľký význam.

Do slovenského právneho poriadku bol tento pojem implementovaný už v roku 2002, prijatím samostatného zákona č. 527/2002 Z. Z o dobrovoľných dražbách z dôvodu vtedajšej neefektívnosti a nízkej flexibility inštitútu nútených dražieb. Cieľom tejto inkorporácie bolo zrýchliť a zefektívniť celý proces výkonu záložného práva pri minimálnych nákladoch, kedy by sa záložný veriteľ obrátil s návrhom na vykonanie dražby priamo na dražobníka, dohodol s ním podmienky jej realizácie, a to všetko bez angažovania súdu, resp.exekútora, ktorých úkony sú nielen časovo, ale aj finančne náročnejšie. Samotný výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby je podmienený buď existenciou zákonného záložného práva alebo platne uzatvorenou záložnou zmluvou medzi dlžníkom a záložným veriteľom, pre prípad neplnenia svojich záväzkov na strane dlžníka.

Konkrétne nevýhody neefektívneho a neflexibilného núteného výkonu rozhodnutia –  formou exekúcie spočívajú najmä v tom, že:

       –   vydaniu platobnému rozkazu alebo rozsudku predchádza povinnosť uhradiť súdny poplatok za ich vydanie, v súčasnej dobe vo výške 6% z vymáhanej sumy,
       –   na pohľadávku, aj keď je zabezpečená záložným právom je nutné viesť súdny spor s cieľom získať exekučný titul pre nútený výkon rozhodnutia,
       –   vydanie platobného rozkazu alebo rozsudku je z časového hľadiska náročné a trvá aj niekoľko mesiacov, či rokov.

Naproti tomu sa inštitút dobrovoľných dražieb vyznačuje:

       –   nízkou nákladovosťou: náklady sa hradia výlučne z výťažku dražby, čím navrhovateľovi dražby nevznikajú žiadne neželané náklady navyše
       –   rýchlosťou vybavenia záležitosti: predmet dobrovoľnej dražby je možné vydražiť už v lehote 2 – 3 mesiacov od podpisu zmluvy o vykonaní dražby,
       –   zárukou dražobnej zábezpeky: ak vydražiteľ nezaplatí cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote, nastáva tzv. zmarenie dražby a v tom prípade sa
           použije ním zložená dražobná zábezpeka na úhradu nákladov zmarenej a zároveň opakovanej dražby,
       –   nenapadnuteľnosťou po márnom uplynutí 3 mesiacov odo dňa konania dražby,
       –   vlastnícke právo prechádza na vydražiteľa udelením príklepu licitátora, za predpokladu, že bude doplatená suma dosiahnutá vydražením.

Proces realizovania dobrovoľnej dražby je transparentný, nakoľko dražobné spoločnosti sú pod priamou kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR a samotný priebeh dražby osvedčuje notár.