ÚPRAVA VZŤAHOV MEDZI VIACERÝMI ZÁLOŽNÝMI VERITEĽMI

17.04.2014
|
Komentáre vypnuté
|

Riešite otázku, ktorý veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva? Odpoveďou je zásada „PRIOR TEMPORE POTIOR IURE“ –  skorší v čase, silnejší v práve.

V prípade, že jeden zo záložných veriteľov začne výkon záložného práva, je povinný to oznámiť záložným veriteľom, avšak iba tým, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred ním. Z ustanovenia § 17 ods. 5 písm. b) a c) Zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva dražobníkovi povinnosť zaslať oznámenie o dražbe aj osobám, ktoré majú podľa oznámenia záložného veriteľa – navrhovateľa dražby k predmetu, ktorý sa má dražiť záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, alebo v iných registroch.

V praxi dochádza k výkonu záložného práva najčastejšie  prednostným záložným veriteľom (prvý v poradí), no zákon umožňuje, aby svoje záložné právo ako prvý realizoval aj záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za prednostným záložným veriteľom. Dochádza k tomu napríklad vtedy, ak pohľadávka tohto záložného veriteľa je splatná skôr, ako pohľadávka prednostného záložného veriteľa. V takomto prípade sa záloh prevedie zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ďalších záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom, ktorý realizoval svoje záložné právo a previedol záloh. Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo je povinný nadobúdateľa zálohu informovať o tom, že predmet prechodu je zaťažený záložným právom záložných veriteľov, ktorí sú pred ním v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv. Nadobúdateľ zálohu sa tak stáva záložcom.

Výkon záložného práva záložným veriteľom, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za prednostným záložným veriteľom nemusí byť výhodný ani pre tohto záložného veriteľa, pretože ak má prednostný záložný veriteľ splatnú svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, je oprávnený si túto pohľadávku uspokojiť aj z výťažku dražby, ktorý získal záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo. Prednostný záložný veriteľ môže aj zastaviť realizáciu záložného práva, ktorú vykonáva záložný veriteľ v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za ním, ak tak urobí počas plynutia 30 dňovej lehoty, odo dňa doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Z vyššie uvedených dôvodov v praxi záložné právo vykonáva ako prvý najčastejšie prednostný záložný veriteľ.

Mohlo by sa zdať, že záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za prednostným záložným veriteľom, neostáva iná rozumná možnosť len čakať na to, či bude možné ich pohľadávku uspokojiť zo zostatku z výťažku dražby zálohu, ktorý zrealizoval alebo zrealizuje prednostný záložný veriteľ, no nie je to však celkom tak. Zákonodarca v ustanovení § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka vytvoril možnosť, ktorá dáva priestor záložnému veriteľovi v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za prednostným záložným veriteľom a zároveň nijako neohrozuje postavenie prednostného záložného veriteľa. Toto ustanovenie umožňuje záložnému veriteľovi, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, aby si „kúpil“ miesto záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo pred ním. Záložný veriteľ, ktorý uhradí záložným právom zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa (s vysokou pravdepodobnosťou prednostného záložného veriteľa), ktorý si túto pohľadávku uspokojuje realizáciou záložného práva, nadobúda všetky práva, záložného veriteľa, ktorého pohľadávku uhradil, predovšetkým získava jeho postavenie v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv. Je tiež dôležité zdôrazniť skutočnosť, že záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo je splatenie svojej pohľadávky záložným veriteľom, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za ním, povinný akceptovať.