ODOVZDANIE PREDMETU DRAŽBY

7.05.2014
|
Komentáre vypnuté
|

Záložnému dlžníkovi (pôvodnému vlastníkovi) ex lege (zo zákona) vyplýva povinnosť odovzdať predmet dražby vydražiteľovi, na ktorého prešlo vlastnícke právo, táto povinnosť záložného dlžníka sa dokonca uvádza v notárskej zápisnici o dražbe (titul nadobudnutia vlastníckeho práva). Pôvodný vlastník, resp. osoby, ktoré nehnuteľnosť užívajú sú povinné odovzdať nehnuteľnosť vydražiteľovi bez zbytočných prieťahov, na základe predloženia notárskej zápisnice a legitimácie osoby / subjektu, ktorému bol udelený príklep na dražbe. Dražobník poskytuje súčinnosť pri odovzdaní predmetu dražby a to tak, že vyhotoví o priebehu odovzdania protokolárnu zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby a odovzdá potrebný počet vyhotovení jednotlivým účastníkom.

Odovzdanie predmetu dražby je jednoduchšie v prípade, ak hodnota výťažku z dražby prevyšuje hodnotu všetkých pohľadávok s príslušenstvom zabezpečených záložnými právami viaznucimi na zálohu. Suma, ktorá prevyšuje hodnotu týchto zabezpečených pohľadávok sa vyplatí záložnému dlžníkovi z notárskej úschovy len za predpokladu dobrovoľného odovzdania zálohu. Finančné prostriedky, ktoré majú byť vyplatené v prospech pôvodných vlastníkov sú uložené v notárskej úschove až do momentu, kým nedôjde k faktickému odovzdaniu nehnuteľnosti vydražiteľovi.

Dražobník nie je zodpovedný za faktické nadobudnutie kontroly nad nehnuteľnosťou vydražiteľom, ani za uvoľnenie priestorov nehnuteľnosti záložným dlžníkom a osobami s ním žijúcimi v nehnuteľnosti. V praxi to potom vyzerá tak, že aj keď má vydražiteľ všetky oprávnenia na užívanie nehnuteľnosti, reálne sa do nehnuteľnosti nemôže dostať a užívať ju v súlade s jeho statusom vlastníka. V prípade, že záložný dlžník – pôvodný vlastník vydraženej nehnuteľnosti dobrovoľne neodovzdá vydraženú nehnuteľnosť vydražiteľovi – novému vlastníkovi nehnuteľnosti (zálohu), má vydražiteľ tri možnosti:

AKO POSTUPOVAŤ V PRÍPADOCH, AK JE ODOVZDANIE NEHNUTEĽNOSTÍ ZMARENÉ PÔVODNÝMI VLASTNÍKMI?

  • Zmocniť sa nehnuteľnosti zastrašovaním, vyhrážkami alebo silou opierajúc sa o znenie ustanovenia § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je potrebné za takýchto okolností dbať na dobré mravy. Otázkou ostáva, kedy je konanie vydražiteľa iba v rozpore s dobrými mravmi a kedy už naplňuje znaky trestného činu. Ide o riskantný postup v podmienkach, keď orgány činné v trestnom konaní skôr postihujú toho, kto má byť z hľadiska prirodzeného práva chránený, ako toho, kto by mal byť z hľadiska prirodzeného práva sankcionovaný.
  • Druhou efektívnou možnosťou je podanie trestného oznámenia na záložného dlžníka, za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti v zmysle § 218 Trestného zákona.
  • Treťou legitímnou možnosťou je domáhať sa svojho práva na súde žalobou o vypratanie. Následne na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa môže vydražiteľ obrátiť na súdneho exekútora, ktorý vykoná vypratanie nehnuteľnosti.